Parížske reflexie / Kopecká, Cvik 2021

Ateliér Spolku výtvarníkov Slovenska v parížskom Cité internationale des arts je už dvadsaťpäť rokov miestom rezidencií slovenských umelcov. Inšpiratívne prostredie tejto metropoly, ale i samotné Cité, kde žije a tvorí viac ako tristo umelcov z celého sveta je naozaj výnimočné. Zapôsobilo i na mladých autorov Andreu Kopeckú a Petra Cvika. Atmosféra Paríža, jeho história, umelecké pamiatky, ale najmä neutíchajúci pulz mesta, v ktorom rezonuje život jeho obyvateľov i návštevníkov zákonite vtlačili svoju pečať ich tvorbe. Výstava Parížske reflexie vo Francúzskom inštitúte v Bratislave prináša výber z ich najnovších diel. Peter Cvik patrí k mimoriadne úspešným mladým umelcom. Má za sebou skvelú prípravu v ateliéri prof. Ivana Csudaia, priam impozantný zoznam domácich i zahraničných výstav a početné ocenenia. Vo svojej tvorbe využíva širokú škálu výrazových prostriedkov konceptuálu, rôzne formy citácie, apropriácie, rozmanité posuny, vrstvenia a využívanie možností digitálnej postprodukcie. S rovnakým záujmom sa však venuje i figurálnej kompozícii, no najmä krajinomaľbe, kde do popredia vystupuje fascinácia mestom, dôraz na urbanistické zásahy do krajiny a mapovanie stôp ľudskej aktivity. Spočiatku aj tu využíval fotoaparát, digitálne techniky i internetové vyhľadávače, ktoré mu umožnili posun v priestore i čase a do takto koncipovanej kompozície potom vstupoval maliarskymi zásahmi, ktoré vlastne vtisli celému dielu dušu. V najnovších dielach sa však plne sústreďuje na maliarske techniky, predovšetkým na akryl. Práve v Paríži, v čase lock downu vznikla séria spontánnych a s vášňou maľovaných diel, ktoré vo fascinujúcej perspektíve i v jedinečnej tvarovej skratke tlmočia divákovi neopakovateľné dojmy z tohto jedinečného prostredia. Cvikove parížske „reflexie“ vystihujú tajomné genius loci tohto mesta, no nie sú realistickým záznamom mestskej krajiny, ale skôr prinášajú „zašifrovanú správu“ o jej odvrátených podobách. Vnímame ich ako čistú impresiu, akýsi duchovný extrakt, v ktorom tušíme vizuálnu podobu známych či ikonických miest, ale uvedomujeme si i sociálne aspekty, opustené a vyprázdnené priestory, stopy nádeje, nostalgie ale i temné predtuchy.