Dynastia Bachorík 2024
13. máj – 31. júl 2024
Umelecké rody nie sú na Slovensku ojedinelým zjavom. K tým najvýnimočnejším patrí rodina Bachoríkovcov, v ktorej talent i kreativita prerastajú z generácie na generáciu a vetvia sa aj do ďalších príbuzenských vzťahov, takže môžeme v prenesenom význame hovoriť doslova o sochárskej a maliarskej „dynastii“, ktorá prekvapí svojím širokým záberom a najmä veľkorysosťou a noblesou tvorby. Dynastia
Bachorík je symbolický názov, pod ktorým Národná banka Slovenska sprístupnila vo svojich výstavných priestoroch reprezentatívnu výstavu Ota Bachoríka, jeho manželky Zuzany, rodenej Rabinovej a syna Jakuba. Sú to umelci, ktorí majú za sebou stovky sochárskych a maliarskych diel, desiatky výstav, významné ocenenia a sú organizátormi i iniciátormi početných sympózií.
Oto a Jakub Bachoríkovci zmenili exkluzívny presklený priestor átria na žiarivý koridor tridsiatich veľkolepých sôch, ktoré prekvapujú bohatou škálou jedinečnej autorskej reči, majstrovským zvládnutím ušľachtilých materiálov i významovými posolstvami, plnými symboliky a metafor. Na konci tejto sochárskej galérie sa týči monumentálna eurosocha Ota Bachoríka so symbolickým názvom „30,1260“, na vytvorenie ktorej umelec v roku 2009 použil 80 000 slovenských mincí a je tu trvalo osadená.
Jakub Bachorík patrí už k tretej generácii výtvarníkov v rodine, kde sa umelecký talent a kreativita dedí. Tentoraz po starých rodičoch z oboch strán a samozrejme aj po rodičoch. Študoval scénografiu i výtvarné disciplíny a je predovšetkým veľmi kreatívnym sochárom. Paralelne sa venuje i maľbe, za ktorú vlani získal Cenu Martina Benku.
Jakub má tiež veľmi blízky vzťah k prírode, k lesom, vrchom, k vode. Jeho dom i ateliér kde tvorí, ležia pod skalným masívom na brehu rieky, a toto prostredie ďalej spontánne formuje i jeho vzťah k prírodným materiálom, k drevu, kameňu, riečnemu štrku. Časť roka trávi na sympóziách, kde pracuje výlučne s drevom. V jeho ateliérovej tvorbe však prioritu aspoň nateraz získal bronz.
Oto Bachorík patrí k najvýznamnejším a najplodnejším sochárom na našej výtvarnej scéne. Je autorom mnohých dnes už ikonických diel, ba aj sochárskych cyklov a jeho výtvarný prejav a sochárske tvaroslovie sú nezameniteľné. I keď vyrastal ako „chlapec z mesta“, určujúcim východiskom jeho inšpirácie sa stali človek, príroda, jej základné elementy a vzájomné vzťahy týchto prvkov, ktoré sa formovali celé stáročia. Jeho sochy – veľkolepé ľudské postavy, hlavy, zvieratá, ryby, morské živočíchy, rôzne architektúry i mystické objekty sú elegantné, ale zároveň i robustné, sú lyrické, ale súčasne aj dramatické. Evokujú pocit žiarivých slnečných dní i temných nocí, pokojných majestátnych vrchov i rozbúrených hladín. Sú modelované i tesané spontánne a s vášňou. Nesú pečať autorovho vnútorného pocitového sveta, interpretujú literárne pramene i dávne mýty a sú plné symbolov a metafor.
Oto Bachorík v priebehu rokov pracoval s kameňom i s drevom, dominantne sa však venoval najmä realizáciám v bronze, ktorý ho zlákal svojimi jedinečnými vizuálnymi danosťami, štruktúrami, ale aj schopnosťou interpretovať nové významové posolstvá.
Zuzana Bachoríková začala maľovať v polovici 90. rokov. Mala šťastie, že v intelektuálnom a umeleckom rodinnom prostredí, ktoré spoluvytvárala, sa jej talent, zdedený po otcovi maliarovi Štefanovi Rabinovi i jej prirodzená kreativita mohli slobodne a nezávisle rozvíjať a dnes ju vnímame ako jedinečnú a silnú osobnosť, ktorá svojou tvorbou predstavuje protipól maliarskych konceptov jej manžela Ota a syna Jakuba Bachoríkovcov.
Výstava Zuzany Bachoríkovej v Galérii NBS prezentuje výber maliarskych diel z posledných dvadsiatich rokov, ktoré prinášajú výsostne osobnú interpretáciu vizuálnej reality i jej vlastného pocitového sveta, s výrazným metaforickým akcentom, s únikmi do imaginatívnej ríše snov, fantázie a podvedomia.
Mária Horváthová
kurátorka výstavy